FILIP
GAÁL

Terasa nie je len miesto, kde bývam, ale je miestom, kde žijem. Terasa je môj domov a o domov sa treba starať. Domov je miesto, kde si ľudia pomáhajú, kde sa zaujímajú jeden o druhého a spoločne riešia problémy. Presne takú Terasu chcem budovať. Terasu, v ktorej sú úrady bližšie k ľuďom a v ktorej sa ľudia viac počúvajú. Terasu, na ktorú môžeme byť hrdí. Začnime na našej ulici a postupne zmeníme celé sídlisko a mesto.

Myslím si, že nikto nemôže urobiť všetko, ale každý môže urobiť aspoň niečo. Nemôžeme zmeniť všetko, čo sa okolo nás deje, ale môžeme začať na našom sídlisku, medzi ľuďmi, ktorých stretávame každý deň. Verím, že veľké zmeny často nevznikajú jedným veľkým rozhodnutím. Vznikajú z množstva malých vecí, ktoré postupne robia naše okolie lepším miestom pre život.

Ako starosta a mestský poslanec chcem preto presadzovať postupné zlepšenia, ktoré možno na prvý pohľad vyzerajú ako maličkosti, no keď ich bude dostatok, dokážu zmeniť spôsob, akým sa nám v našom meste žije k lepšiemu.

Moja vízia preto nie je o veľkých sľuboch. Je o postupných krokoch, ktoré môžeme urobiť spoločne.

MESTSKÉ ČASTI

Košice potrebujú systém, ktorý funguje.

Košice sú nádherné mesto. Máme historickú Hlavnú ulicu, ktorá je výkladnou skriňou mesta, ale aj zelené sídliskové parky, aké nám môžu iné mestá závidieť. Máme čo chrániť, ale aj na čom stavať.

Lenže Košice majú aj druhú tvár.

Systém, podľa ktorého naše mesto funguje, je zbytočne komplikovaný a často nefunguje tak, ako by mal. Dôsledky vidíme každý deň – keď cestujeme, parkujeme, prechádzame sa, športujeme alebo riešime odpad a údržbu verejného priestoru.

Za mnohými problémami pritom nie je iba nedostatok peňazí. Často je problém v tom, kto má čo na starosti, kto môže rozhodnúť a kto má problém občana vyriešiť.

Mestská časť má byť bližšie k ľuďom

O budúcnosti mestských častí sa v Košiciach diskutuje už dlhé roky. Nová legislatívna úprava z tohto roka však podľa mňa stále neodpovedá na najdôležitejšiu otázku:

Na čo vlastne mestské časti máme?

Podľa mňa nie je najväčším problémom ich počet. Oveľa dôležitejšie sú ich kompetencie. Dnes sa môže stať, že občan upozorní na problém vo svojom okolí, ale mestská časť ho nedokáže vyriešiť. Musí sa obrátiť na magistrát, mestský podnik alebo inú organizáciu mesta. Aj pri veciach, ktoré by prirodzene mali riešiť ľudia a samospráva čo najbližšie k miestu, kde problém vznikol.

To je podľa mňa nesprávne.

Poznáme pritom jednoduchý princíp, ktorý sa nazýva subsidiarita: verejné úlohy by mala vykonávať tá úroveň verejnej správy, ktorá je ľuďom najbližšie a zároveň ich dokáže efektívne zvládnuť.

Pre Košice to znamená jednoduchú vec: Ak sa dá problém vyriešiť na Terase, prečo ho má riešiť magistrát?

Buď kompetencie, alebo zmena systému

Môj pohľad na mestské časti je preto dlhodobo jasný. Ak máme mať mestské časti, musia mať aj reálne kompetencie. Nemôžeme od nich očakávať, že budú zodpovedať za kvalitu života svojich obyvateľov, ak zároveň nemajú dostatok právomocí, peňazí a nástrojov na to, aby ju mohli ovplyvniť.

Druhou možnosťou je otvorene diskutovať o tom, či mestské časti v dnešnej podobe vôbec potrebujeme. Čo však podľa mňa nie je riešením, je tretia cesta, a síce udržiavať mestské časti bez skutočných kompetencií. Takýto systém vytvára ďalšiu vrstvu úradov, zodpovednosť rozdeľuje medzi viacerých aktérov a občan často nevie, na koho sa má obrátiť a kto je za výsledok zodpovedný.

O túto zmenu sa snažím dlhodobo komunikovať vo verejných diskusiách, rozhovoroch v uliciach aj prostredníctvom petície, ktorú som inicioval. Som presvedčený, že ak chceme, aby Košice napredovali, potrebujeme nielen viac investícií, ale predovšetkým systém, ktorý dokáže fungovať.

MESTO, KTORÉ SPÁJA

Mesto nie je o budovách. Ani o autách. Mesto je o ľuďoch.

Môžeme mať krásne parky, upravené námestia, nové lavičky aj opravené cesty. Ak však ľudia, ktorí v meste žijú, k sebe navzájom nemajú vzťah a nezáleží im na priestore okolo nich, nikdy z neho nebude skutočný domov. Mesto totiž nevytvárajú iba úrady. Vytvárajú ho predovšetkým ľudia.

Často vidím odpadky pohodené na zemi. Človek ich možno prejde bez povšimnutia. Ale práve v takýchto maličkostiach sa podľa mňa ukazuje, aký vzťah máme k miestu, kde žijeme. Keď nám na niečom skutočne záleží, správame sa k tomu inak. Preto nechcem iba krajšiu Terasu. Chcem Terasu, ku ktorej si vytvoríme vzťah.

Komunita nevznikne sama. Ľudia sa dnes môžu stretávať každý deň a napriek tomu sa navzájom nepoznať. Bývame vedľa seba, míňame sa vo vchodoch, čakáme na autobus, stretávame sa v parku. Vieme však, kto býva o dva vchody ďalej? Poznáme svojich susedov? Vieme, kto by nám pomohol, keby sme to potrebovali?

Komunita nevzniká tým, že ľudí postavíme vedľa seba. Vzniká vtedy, keď im dáme dôvod byť spolu. A tým dôvodom môže byť spoločný cieľ – obnoviť ihrisko, vytvoriť komunitnú záhradu, pomôcť pri organizácii podujatia alebo jednoducho stráviť popoludnie spolu. Dobrovoľníctvo môže začať iba ako krátka chvíľa, ale neskôr to môže byť začiatok priateľstva, zo susedov sa stane komunita a z komunity domov.

Výskumy ukazujú, že dobrovoľníctvo môže posilňovať sociálne väzby, občiansku angažovanosť, pocit spolupatričnosti aj dôveru medzi ľuďmi.

Chcem vytvoriť mestský dobrovoľnícky program

Preto chcem vytvoriť mestský dobrovoľnícky program, ktorý ľuďom umožní jednoducho sa zapojiť do života Košíc.

Nie každý má čas organizovať vlastnú iniciatívu. Nie každý vie, na koho sa obrátiť. A často ľuďom nechýba ochota pomôcť – chýba im iba príležitosť a niekto, kto ju zorganizuje. Mesto by preto malo byť tým, kto dobrovoľníctvo uľahčí a prepája ľudí s konkrétnymi potrebami.

Nechcem, aby to bolo iba o tom, že mesto ušetrí peniaze za prácu. Práve naopak. Dobrovoľníctvo má byť investíciou do ľudí. OECD upozorňuje, že dobrovoľníctvo prináša hodnotu nielen komunite, ale aj samotným dobrovoľníkom – pomáha budovať kontakty, zručnosti, sebadôveru a pocit spolupatričnosti.

Chcem, aby sme sa poznali

Možno to znie ako malá vec. Ale predstavme si Terasu, kde človek pozná svojich susedov. Kde sa ľudia zastavia, keď vidia problém. Kde rodičia spolu vytvoria lepšie ihrisko pre svoje deti. Kde senior nie je sám. Kde mladí dostanú priestor niečo vytvoriť. Kde sa ľudia nestarajú iba o svoj byt, ale aj o priestor za jeho dverami.

Také mesto je odolnejšie, bezpečnejšie a živšie. A predovšetkým ľudskejšie. Aj preto chcem podporovať miesta a aktivity, ktoré ľudí prirodzene spájajú – parky, ihriská, komunitné priestory, kultúru, šport aj susedské podujatia.

Mesto, o ktoré sa staráme, si začneme vážiť. Nechcem vytvoriť mesto, v ktorom sa ľudia iba míňajú. Chcem vytvoriť mesto, v ktorom sa ľudia poznajú. Mesto, kde má každý možnosť niečím prispieť. Mesto, kde sa oplatí byť aktívny.

Pretože ak sa začneme starať o svoje okolie, začne nám na ňom viac záležať. Ak nám začne viac záležať na našom okolí, začne nám viac záležať aj jeden na druhom. Tak vzniká komunita. A tak vzniká domov.

MESTO, KTORÉ POČÚVA

Ľudia nemajú byť iba tí, o ktorých sa rozhoduje. Majú byť súčasťou rozhodovania.

Viete, kto rozhoduje o lavičke pred vaším blokom? Kto zodpovedá za chodník, park, ihrisko alebo zeleň vo vašom okolí?

A viete, kde sa dozviete, že sa o tom práve rozhoduje?

Pre väčšinu ľudí nie je jednoduché sa v tom vyznať. Samospráva má množstvo pravidiel, úradov, komisií a kompetencií, ktoré sa medzi mestom a mestskými časťami často prelínajú. Informácie síce zverejňujeme, pretože nám to prikazuje zákon, ale zverejniť informáciu ešte neznamená informovať ľudí.

Samospráva sa začína pri našom bloku

Komunálna politika pritom nie je vzdialená vysoká politika. Najdôležitejšie rozhodnutia sa často odohrávajú priamo pred našimi dverami.

Je to chodník, po ktorom ráno ideme do práce. Autobus, ktorým cestujeme. Park, v ktorom venčíme psa. Ihrisko, na ktorom sa hrajú naše deti. Strom, ktorý chceme zachovať. Parkovacie miesto, ktoré večer hľadáme.

Práve preto by obyvatelia nemali byť poslední, ktorí sa o pripravovanej zmene dozvedia. Chcem, aby boli prví, ktorých sa mesto opýta.

Informovať nestačí. Treba sa rozprávať.

Dnes máme pravidlá, ktoré umožňujú verejnosti sledovať prácu samosprávy. Komisie aj zastupiteľstvá sú verejné a mnohé dokumenty sa zverejňujú. Lenže formálna otvorenosť ešte nemusí znamenať skutočnú otvorenosť.

Ak sa verejná komisia koná uprostred pracovného dňa, väčšina ľudí sa jej jednoducho nemôže zúčastniť. Rovnako je to so zastupiteľstvami. Ak chceme, aby ľudia prišli, musíme im vytvoriť podmienky, v ktorých môžu prísť.

Úrad, ktorý je otvorený aj pre ľudí

V čase konania vybraných komisií chcem vytvoriť priestor na úrade aj vo večerných hodinách, aby sa obyvatelia mohli prísť oboznámiť s tým, čo sa rieši, klásť otázky a pripomienkovať návrhy.

Chcem tiež zaviesť pravidelné verejné stretnutia vedenia mestskej časti s obyvateľmi. Nie iba vtedy, keď vznikne problém. Nie iba pred voľbami. Pravidelne. Otvorene. Aj vtedy, keď nemáme všetky odpovede.

Zákon o obecnom zriadení už dnes pozná inštitút zhromaždenia obyvateľov obce. Nechcem, aby zostal iba možnosťou ukrytou v zákone. Chcem ho využiť ako nástroj skutočného dialógu s obyvateľmi.

Podnet nesmie zmiznúť v e-maile

Keď sa na mňa obyvatelia obrátia s problémom, často ho musím posunúť ďalej – Správe mestskej zelene, Dopravnému podniku mesta Košice, magistrátu alebo inej inštitúcii podľa toho, kto je za jeho riešenie zodpovedný. A práve vtedy často nastáva problém. Nevieme, či bol podnet prijatý, kto sa ním zaoberá, v akom je stave a kedy môžeme očakávať jeho vybavenie.

Myslím si, že Košice potrebujú jednotný systém na podávanie a vybavovanie podnetov, ktorý bude fungovať naprieč mestom a mestskými časťami. Občan by nemal rozmýšľať nad tým, či má napísať na magistrát, mestskú časť alebo mestský podnik. Systém by mal podnet automaticky nasmerovať na pracovisko, ktoré je za jeho riešenie zodpovedné.

Každý podnet by mal dostať svoje číslo a občan by mal môcť jednoducho sledovať jeho stav – napríklad či bol prijatý, komu bol pridelený, či sa rieši, čaká sa na stanovisko alebo bol vybavený. Zároveň by mal dostať aj informáciu o výsledku.

Podobný princíp poznáme z projektu Odkaz pre starostu, ktorý umožňuje podnet nahlásiť, prepojiť so zodpovednou samosprávou a následne sledovať jeho riešenie.

Chcem, aby podnet občana nezmizol v e-mailovej schránke. Aby každý vedel, kto ho rieši, v akom je stave a čo sa s ním stalo.

Poďme otvoriť zastupiteľstvo

Ľudia majú právo vidieť svojich volených zástupcov pri práci. Preto chcem zaviesť online prenosy zo zastupiteľstva MČ Košice-Západ, podobne ako je to pri mestskom zastupiteľstve.

Obyvateľ tak nebude musieť prísť osobne na úrad, aby videl, čo jeho poslanci riešia, za čo hlasujú a aké rozhodnutia prijímajú.

Transparentnosť nie je iba o tom, že dokument niekde zverejníme. Je aj o tom, že ľuďom umožníme vidieť rozhodovanie na vlastné oči.

Informácia musí prísť za ľuďmi

Úradná tabuľa a webová stránka sú dôležité. Nemôžu však byť jediným miestom, kde sa občan dozvie, čo sa v jeho mestskej časti deje.

Chcem preto systematickú komunikáciu prostredníctvom pravidelného občasníka mestskej časti, newslettera, sociálnych sietí, prehľadného a zrozumiteľného webu a pri dôležitých témach aj aktívneho upozornenia obyvateľov.

Nie každý občan má čas sledovať zasadnutia, čítať uznesenia alebo každý týždeň prehľadávať web úradu. Úlohou samosprávy nie je čakať, kým si občan informáciu nájde. Úlohou samosprávy je zabezpečiť, aby sa k nemu dôležitá informácia dostala.

Chcem samosprávu, ktorá počúva

Nechcem, aby obyvatelia prišli na úrad iba vtedy, keď majú problém. Chcem, aby vedeli, že úrad je miesto, kde môžu prísť s nápadom, otázkou, pripomienkou alebo kritikou.

Chcem, aby ľudia vedeli, čo sa v ich okolí pripravuje ešte predtým, než sa začne rozhodovať. A chcem, aby cítili, že ich názor má zmysel.

Dobrá samospráva je tá, ktorá ľudí počúva skôr, než rozhodne.

BEZBARIÉROVÁ TERASA

Verejný priestor má byť dostupný pre každého. Na prvý pohľad sa môže zdať, že naše sídlisko je dostupné všetkým. Potom si však sadneme na bicykel, vezmeme kočík, obujeme si korčule alebo pomáhame staršiemu susedovi dostať sa cez ulicu a zrazu zistíme, že cesta, ktorú sme dovtedy ani nevnímali, môže byť plná prekážok.

Vysoký obrubník, schody bez zábradlia, chýbajúci nájazd, rozbitý chodník alebo priechod, ku ktorému sa človek na vozíku jednoducho nedostane. Parkovacie miesto pre ZŤP, ktoré je síce vyznačené, ale nachádza sa ďaleko od domu. To všetko sú možno zanedbateľné veci, avšak iba pre človeka, ktorý ich nemusí riešiť každý deň.

Bezbariérovosť nie je výhoda. Je to sloboda pohybu.

Bezbariérovosť často vnímame ako tému týkajúcu sa ľudí so zdravotným znevýhodnením. Takýto pohľad je však príliš úzky. Bezbariérové mesto je mesto pre všetkých. Je pre rodiča s kočíkom, seniora, človeka po úraze, dieťa na bicykli, človeka na vozíku aj osobu, ktorá nesie ťažké tašky s nákupom.

Preto uskutočním komplexný audit bezbariérovosti Terasy, pri ktorom prejdeme chodníky, priechody pre chodcov, zastávky, schodiská, nájazdy, ihriská, verejné budovy aj parkovacie miesta pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Chcem, aby sa na tom podieľali aj ľudia, ktorí tieto prekážky zažívajú každý deň.

Výsledkom nemá byť ďalší dokument, ktorý skončí v zásuvke, ale verejne dostupný zoznam problémových miest a postupný harmonogram ich odstraňovania.

Nie všetko dokážeme opraviť naraz. Dôležité je začať, zadefinovať problémy a stanoviť priority. Pri každej rekonštrukcii verejného priestoru zároveň musíme myslieť na bezbariérovosť už pri návrhu.

Za mimoriadne nespravodlivé považujem situácie, keď človek so zdravotným znevýhodnením nemá reálnu možnosť zaparkovať v blízkosti svojho domova. Samotné označenie parkovacieho miesta ešte neznamená, že sme problém vyriešili.

Chcem Terasu, kde sa človek nemusí pred cestou pýtať, či sa dostane do cieľa. Chcem, aby sa jednoducho vydal na cestu.

ČISTÉ MESTO

Zanedbané verejné priestory sú z pohľadu čistoty v Košiciach v poslednom období veľmi diskutovanou témou. Osobne ma veľmi trápi záplava špakov v parkoch, na lavičkách, križovatkách či autobusových zastávkach. Vyhodený cigaretový špak nie je len estetický problém. Cigaretové filtre často obsahujú plasty a patria medzi najčastejšie nachádzané jednorazové plastové odpady.

Európska legislatíva už dnes uplatňuje princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcu – výrobcovia tabakových výrobkov majú prispievať na náklady spojené s odpadom, ktorý ich výrobky vytvárajú, vrátane čistenia verejných priestorov a osvety.

Chcem, aby tento princíp fungoval aj v praxi. Ako mestský poslanec budem aktívne presadzovať, aby sa náklady na odstraňovanie špakov z košických ulíc, chodníkov a verejných priestranstiev čo najviac premietli do systému zodpovednosti výrobcov, a nie iba do mestského rozpočtu.

Zároveň chceme podporovať riešenia, ktoré povedú k menšiemu množstvu odpadu už pri samotnom výrobku. Čisté mesto nemá platiť za odpad, ktorému sa dá predchádzať.

Plaťme za odpad, ktorý skutočne vyprodukujeme

Dnes poplatok za komunálny odpad pri domácnostiach nie je priamo naviazaný na množstvo zmesového odpadu, ktoré konkrétna domácnosť skutočne vyprodukuje. Prajem si preto spravodlivejší systém, ktorý bude viac zohľadňovať množstvo zmesového odpadu a zároveň motivovať ľudí viac triediť.

Postupne chceme rozšíriť a zmodernizovať množstvový zber odpadu tak, aby poplatok viac zohľadňoval skutočné množstvo zmesového odpadu, ktoré domácnosť vyprodukuje.

Menej zmesového odpadu a viac triedenia by tak neznamenalo len čistejšie mesto, ale aj nižší účet za odpad. Zároveň chcem využívať moderné technológie, napríklad evidenciu vývozov či váženie nádob, aby bol systém čo najspravodlivejší a motivoval ľudí odpad nevytvárať, ale triediť.

Čistota je aj otázkou hygieny

Čisté mesto nie je iba o pokosených trávnikoch a prázdnych odpadkových košoch. Je aj o hygienicky bezpečnom prostredí, v ktorom sa nekontrolovane nemnožia potkany a iné škodlivé hlodavce.

Chcem preto systematickú a preventívnu deratizáciu verejných priestranstiev, najmä v miestach so zvýšeným výskytom hlodavcov, pri kontajnerových stojiskách, vodných tokoch, opustených objektoch či miestach s nahromadeným odpadom.

Nebudem čakať, kým sa problém rozšíri. Mesto má výskyt hlodavcov monitorovať, problémové lokality pravidelne vyhodnocovať a zabezpečiť účinnú deratizáciu.

ZELENÁ TERASA

Zeleň nie je dekorácia. Je to infraštruktúra mesta.

Otázka životného prostredia bude v mestách čoraz dôležitejšia. Nejde pritom iba o ochranu prírody niekde mimo mesta. Ide o prostredie, v ktorom každý deň žijeme.

Teplejšie letá, sucho, prívalové dažde, prach, hluk aj ubúdajúca biodiverzita sa priamo dotýkajú kvality nášho života. Stromy, parky, trávnaté plochy, záhony či malé zelené plochy preto nie sú iba estetickým doplnkom sídliska. Sú súčasťou jeho fungovania.

Potrebujeme viac zelene, nie iba náhradnú zeleň

Mojou prioritou bude opäť zazelenať Terasu a Košice.

Pri rozvoji mesta však nemôžeme zamieňať náhradnú výsadbu za skutočné rozširovanie zelene. Ak vyrúbeme veľký dospelý strom a vysadíme niekoľko malých stromov niekde inde, nemusí to znamenať, že sme získali rovnakú hodnotu.

Nové stromy potrebujú čas, aby vyrástli. A v čoraz teplejšom a suchšom mestskom prostredí potrebujú aj vhodné podmienky, dostatok priestoru a vodu.

Preto nechcem iba nahrádzať zeleň, o ktorú sme prišli. Chcem vytvárať novú zeleň tam, kde dnes chýba.

Viac malých miest pre život

Na Terase stále existujú miesta, ktoré môžeme zmeniť. Nemusí ísť vždy o veľké parky a mnohomiliónové revitalizácie. Môžu to byť malé zelené plochy medzi domami, nové stromy, kvetinové záhony, komunitné záhrady, mikrodažďové záhrady alebo miesta, kde dnes máme iba betón či nevyužitý priestor.

Nechcem čakať na jednu veľkú revitalizáciu. Chcem začať množstvom malých zmien.

Každé takéto miesto môže byť malé. Keď ich však budeme postupne prepájať, môžeme meniť charakter celého sídliska. Takto môžeme spojiť životné prostredie, verejný priestor, biodiverzitu a komunitu.

Zadržiavajme vodu tam, kde spadne

Pri novej výsadbe musíme premýšľať aj nad tým, ako v meste hospodárime s vodou.

Namiesto toho, aby dažďová voda čo najrýchlejšie odtiekla kanalizáciou, môžeme ju tam, kde je to možné, zadržať priamo v území. Pomôcť môžu napríklad mikrodažďové záhrady, priepustné povrchy, dažďové záhony či vhodne navrhnutá zeleň.

Takéto riešenia majú viacero funkcií naraz – pomáhajú zadržať vodu, podporujú zeleň a biodiverzitu a zároveň môžu zlepšiť vzhľad verejného priestoru.

Strom musí mať kde vyrásť

Pri výsadbe stromov nestačí strom iba zasadiť. Musíme premýšľať nad tým, kam ho sadíme, koľko bude mať priestoru, odkiaľ bude mať vodu a ako sa oň budeme starať.

Chcem preto podporovať takú výsadbu, ktorá má šancu prežiť desiatky rokov, nie iba niekoľko prvých horúcich liet.

A tam, kde je to možné, chcem chrániť aj existujúce dospelé stromy. Veľký strom nie je možné nahradiť zo dňa na deň malou sadenicou.

Zeleň, ktorá spája ľudí

Už dnes môžeme na Terase vidieť príklady kvetinových záhonov, mikrodažďových záhrad a ďalších zelených iniciatív, ktoré vznikajú vďaka aktívnym obyvateľom.

Takéto aktivity nechcem iba tolerovať. Chcem ich podporovať a systematizovať. Aj malá zelená plocha môže byť miestom, o ktoré sa ľudia spoločne starajú. A keď sa o niečo staráme spoločne, vytvárame si k tomu vzťah.

Zeleň tak nemusí byť iba otázkou životného prostredia. Môže byť aj spôsobom, ako budovať komunitu.

Terasa pripravená na teplejšie mesto

Mesto sa musí prispôsobiť podmienkam, ktoré sa menia.

Nechcem, aby sme čakali na chvíľu, keď bude každé leto horúcejšie a potom iba hľadali rýchle riešenia. Chcem, aby sme na zmenu klimatických podmienok reagovali už dnes – ochranou existujúcej zelene, výsadbou nových stromov, zadržiavaním dažďovej vody, vytváraním nových zelených plôch a podporou biodiverzity.

Chcem Terasu, ktorá nebude iba zelenšia na pohľad. Chcem Terasu, ktorá bude vďaka svojej zeleni príjemnejšia, odolnejšia a zdravšia pre život.

BEZPEČNÁ TERASA

Bezpečie nevzniká iba tým, že máme viac policajtov. Vzniká kombináciou prítomnosti v uliciach, prevencie, rýchlej reakcie, technológií a prostredia, v ktorom sa ľudia cítia prirodzene bezpečne.

Mestská polícia dnes plní množstvo rôznych úloh. Niektoré z nich sú nevyhnutné, no nie všetky vyžadujú prítomnosť príslušníka priamo v teréne. Som presvedčený, že policajti, ktorí majú právomoci a výcvik na riešenie bezpečnostných situácií, by mali mať čo najviac priestoru venovať sa práve tomu, na čo ich potrebujeme – ochrane verejného poriadku a bezpečnosti obyvateľov.

Polícia, ktorú vidíme v uliciach

Chcem, aby boli policajti v uliciach viditeľnejší.

Predovšetkým v miestach, kde sa opakovane objavujú problémy, potrebujeme pravidelné a cielené pešie hliadky. Prítomnosť policajta pritom nie je iba o riešení priestupkov. Je aj o prevencii, kontakte s obyvateľmi a poznaní konkrétnych problémov jednotlivých lokalít.

Dôležitá je preto aj spolupráca Mestskej polície s Policajným zborom a ďalšími bezpečnostnými a poriadkovými zložkami.

Technológie ako pomoc, nie náhrada ľudí

Bezpečnosť v 21. storočí však nemôžeme budovať iba tradičnými spôsobmi.

Moderné kamerové systémy môžu pomôcť monitorovať problémové miesta, rýchlejšie reagovať na incidenty a poskytnúť dôležité dôkazy pri objasňovaní protiprávnej činnosti.

Zároveň však kamery nemajú byť náhradou za človeka. Ich účinnosť sa líši podľa typu kriminality a prostredia. Preto ich vnímam ako doplnok k policajnej práci, nie ako náhradu policajných hliadok.

Bezpečnosť začína prevenciou

Bezpečné mesto nie je iba mesto, ktoré dokáže zasiahnuť, keď sa niečo stane. Je to mesto, ktoré sa snaží problémom predchádzať.

Preto chcem venovať väčšiu pozornosť miestam, kde sa bezpečnostné problémy opakujú – napríklad okoliu detských ihrísk, kontajnerových stojísk, problémovým verejným priestranstvám alebo miestam, kde sa ľudia necítia bezpečne.

Aj samotné prostredie môže ovplyvňovať to, ako sa v ňom ľudia správajú a ako bezpečne sa v ňom cítia. Dobré osvetlenie, prehľadný priestor, udržiavaná zeleň, funkčné verejné priestory a dostatok ľudí v uliciach môžu byť súčasťou prevencie rovnako ako policajná práca.

Občania ako súčasť bezpečnej Terasy

V posledných rokoch som si všimol rastúci záujem obyvateľov o bezpečnosť svojho okolia. Niektorí ľudia sa dokonca začali organizovať do občianskych hliadok.

Tento záujem o svoje okolie považujem za pozitívny. Zároveň však musíme jasne rozlišovať medzi občianskou angažovanosťou a právomocami polície. Občianske hliadky nemôžu a nemajú nahrádzať Policajný zbor ani Mestskú políciu.

V rámci mestského dobrovoľníckeho programu preto chcem vytvoriť priestor aj pre legálne a bezpečné formy zapojenia obyvateľov do starostlivosti o svoje okolie – od upozorňovania na problémy až po preventívne a komunitné aktivity.

Bezpečnosť totiž nie je iba úlohou polície. Je to spoločná zodpovednosť mesta, mestskej časti, bezpečnostných zložiek a samotných obyvateľov.

Terasa, kde sa cítime bezpečne

Chcem Terasu, kde sa rodič nemusí báť poslať dieťa na ihrisko, kde sa senior môže večer bezpečne prejsť domov a kde sa človek nemusí vyhýbať verejnému priestoru preto, že sa v ňom necíti dobre.

Preto budem presadzovať kombináciu viditeľnejšej policajnej prítomnosti, cielenej prevencie, moderných technológií a aktívnej spolupráce s obyvateľmi.

Bezpečná Terasa nie je Terasa, na ktorej je najviac policajtov. Je to Terasa, kde polícia funguje, ľudia si všímajú svoje okolie a verejný priestor vytvára podmienky, aby sa v ňom dalo dobre a bezpečne žiť.

DOPRAVA, KTORÁ SLÚŽI ĽUĎOM

Som každodenným používateľom verejnej dopravy a preto mi veľmi záleží na tom, aby v Košiciach fungovala dobre. Doprava totiž nie je iba otázkou áut a ciest. Je to spôsob, akým sa každý deň dostávame do práce, do školy, za rodinou, za športom alebo za oddychom.

V minulosti som sa spolu s ďalšími aktívnymi obyvateľmi podieľal na petícii Za lepšiu dopravu, pod ktorú sa nám podarilo vyzbierať viac ako 1 600 podpisov. Žiadali sme zvýšenie kapacity verejnej dopravy, preferenciu MHD, budovanie cyklotrás, bezpečnejšie priechody pre chodcov a modernizáciu dopravy s dôrazom na udržateľné formy mobility.

Tieto témy sú pre mňa aktuálne aj dnes.

Viac ľudí v MHD, menej áut v zápchach

Ak má byť verejná doprava skutočnou alternatívou k automobilu, musí byť rýchla, spoľahlivá a pohodlná.

Chcem preto podporovať zvyšovanie kapacity MHD a predovšetkým opatrenia, ktoré jej umožnia prednostný pohyb tam, kde ju dnes zdržuje individuálna automobilová doprava.

Autobus, v ktorom cestujú desiatky ľudí, nemôže stáť v rovnakej zápche ako jedno auto.

Preferencia MHD na križovatkách, vyhradené jazdné pruhy a ďalšie opatrenia môžu pomôcť tomu, aby verejná doprava nebola iba ekologickejšou, ale aj praktickejšou voľbou.

Terasa pre chodcov

Na Terase máme veľký problém aj s pešou mobilitou. Pri pohybe medzi bytovými domami sa človek často musí opakovane stretávať s automobilovou dopravou, prechádzať cez cesty a križovatky alebo hľadať bezpečnú trasu.

Pritom cesta cez sídlisko nemusí byť neustálym prechádzaním medzi autami.

Chcem postupne vytvárať bezpečnejšie pešie trasy medzi bytovými domami, školami, zastávkami, parkami a službami. Pri plánovaní dopravy musíme myslieť aj na človeka, ktorý ide pešo, vezie kočík, ide na bicykli, používa vozík alebo sprevádza malé dieťa.

Menej rýchlosti tam, kde žijeme

Sídlisko nie je diaľnica.

V obytných častiach, kde sa pohybujú deti, seniori, rodičia s kočíkmi či ľudia so zdravotným znevýhodnením, musí mať bezpečný pohyb prednosť pred snahou prejsť územím čo najrýchlejšie.

Preto chcem využívať upokojené zóny, znižovanie rýchlosti a vhodné dopravné riešenia, ktoré prirodzene spomaľujú automobilovú dopravu tam, kde sa stretáva s veľkým množstvom chodcov.

Doprava pre všetkých

Chcem Košice, v ktorých človek nemusí vlastniť auto, aby sa pohodlne dostal tam, kam potrebuje.

Preto potrebujeme rozvíjať všetky formy dopravy – kvalitnú MHD, bezpečnú pešiu dopravu, cyklistiku aj rozumnú automobilovú dopravu.

Nejde o boj proti autám. Ide o to, aby každý spôsob dopravy dostal priestor, ktorý potrebuje, a aby jeden spôsob neobmedzoval všetky ostatné.

Chcem, aby bola Terasa miestom, kde sa dá bezpečne prejsť pešo, pohodlne cestovať MHD, bicyklovať, ale zároveň normálne používať auto vtedy, keď ho človek potrebuje.

Košice nemajú byť mestom pre autá ani mestom bez áut. Majú byť mestom pre ľudí.

MESTO SA NEMÔŽE IBA ZAHUSŤOVAŤ

Terasa sa za posledné desaťročia výrazne zmenila. Pribúdajú nové byty, obchodné centrá, parkovacie plochy a ďalšie stavby. Menej však pribúdajú veci, ktoré robia zo sídliska dobré miesto pre život – nové parky, ihriská, športoviská, komunitné priestory či kvalitná občianska vybavenosť.

Samospráva podľa mňa príliš často iba reaguje na projekty, ktoré prináša súkromný sektor, namiesto toho, aby sama určovala, ako má naše sídlisko vyzerať.

Zahusťovanie samo o sebe nemusí byť problém. Problém nastáva vtedy, keď pribúdajú obyvatelia a budovy, ale spolu s nimi nepribúdajú školy, služby, športoviská, zeleň, verejné priestory a dostatočná dopravná infraštruktúra.

Výstavba musí prinášať hodnotu aj územiu

Som presvedčený, že úlohou samosprávy nie je brzdiť rozvoj mesta, ale nastaviť pravidlá tak, aby z rozvoja mali prospech aj ľudia, ktorí tu už žijú.

Ak vznikne nový bytový dom, nemali by sme sa pýtať iba na počet nových bytov. Mali by sme sa pýtať aj:

• Čo to urobí s dopravou?
• Kde budú ľudia parkovať?
• Ako sa zvýši zaťaženie škôl a služieb?
• Čo to znamená pre zeleň a verejný priestor?
• Vznikne priestor pre deti, šport a oddych?
• Ako sa zmení hluk a kvalita ovzdušia?
• Čo získa komunita, ktorá v území žije?

Chcem, aby samospráva tieto otázky kládla ešte predtým, než sa o jednotlivých projektoch rozhodne.

Viac zodpovednosti pre developerov

Ak výstavba prináša mestu a developerovi ekonomickú hodnotu, je férové, aby primeraná časť tejto hodnoty zostala aj v území, ktoré novú výstavbu prijíma.

Preto budem presadzovať, aby sa pri nových developerských projektoch viac investovalo aj do verejného priestoru – do zelene, chodníkov, ihrísk, verejných priestranstiev či ďalšej infraštruktúry, ktorú nové projekty zaťažujú.

Zároveň nechcem, aby sa územný plán menil vždy podľa toho, čo práve potrebuje konkrétny investor. Územný plán má byť pravidlom pre rozvoj mesta, nie nástrojom, ktorý sa spätne prispôsobuje jednotlivým projektom.

Ľudia musia vedieť, čo sa v ich okolí pripravuje

Výstavba pritom nesmie byť témou, o ktorej sa obyvatelia dozvedia až vtedy, keď sa na mieste objaví stavebný plot.

V rámci programu Mesto, ktoré počúva chcem zabezpečiť zrozumiteľné a včasné informovanie obyvateľov o plánovaných stavebných a developerských projektoch, ku ktorým sa mestská časť vyjadruje.

Ľudia majú právo vedieť, čo sa má postaviť v ich okolí, ako sa projekt dotkne dopravy, zelene a verejného priestoru a aké stanovisko k nemu zaujala ich mestská časť.

Nechcem mesto, ktoré sa iba stavia. Chcem mesto, ktoré sa rozvíja.

ÚDRŽBA VEREJNÝCH PRIESTOROV

Verejný priestor nevytvárame iba tým, že ho raz opravíme. Musíme sa oň starať aj potom.

Pred každými voľbami sú Terasania svedkami toho, ako sa opravujú chodníky, cesty, ihriská či verejné priestory. Myslím si však, že obyvatelia by nemali byť svedkami veľkých opráv najmä vtedy, keď sa blížia voľby. O verejné peniaze aj o verejný priestor sa musíme starať počas celých štyroch rokov.

Ak vieme investovať značné finančné zdroje do opráv pred voľbami, musíme ich vedieť plánovať a realizovať priebežne. Samospráva musí vedieť, čo potrebuje opraviť dnes, čo o rok a čo o tri roky – a podľa toho plánovať svoje investície.

Nejde pritom iba o peniaze. Verejný priestor je súčasťou každodenného života. Chodník, lavička, ihrisko, cesta či park, o ktoré sa pravidelne staráme, ľuďom signalizujú, že na ich okolí záleží. Aj preto UN-Habitat považuje dlhodobú údržbu a správu verejných priestorov za jednu zo základných podmienok ich kvality.

Zanedbanie pritom môže vytvárať opačný efekt. Výskumy, ktoré sumarizuje OECD, ukazujú súvis medzi zanedbaným prostredím a tým, ako bezpečne a príjemne ľudia svoje okolie vnímajú.

Preto budem presadzovať, aby sa na opravu a údržbu komunikácií a verejných priestorov plánovali dostatočné prostriedky počas celého volebného obdobia, nie iba v jeho závere.

Terasa si zaslúži samosprávu, ktorá sa o ňu stará štyri roky, nie štyri mesiace pred voľbami.

AUTÁ PATRIA POD STRECHU. ULICE VRAŤME ĽUĎOM.

Problémy s parkovaním patria medzi najviditeľnejšie problémy života na košických sídliskách. Naša Terasa vznikala v čase, keď bolo áut niekoľkonásobne menej ako dnes. Dnes preto autá často zaberajú priestor, ktorý mal pôvodne slúžiť ľuďom – chodníkom, zeleni, ihriskám či miestam, kde sa môžeme bezpečne pohybovať.

Parkovanie pritom nie je iba otázkou toho, kam postaviť ďalšie auto. Je otázkou toho, ako chceme, aby naše sídlisko vyzeralo a ako sa v ňom chceme pohybovať.

Parkovanie musí mať pravidlá

Košice už dnes majú systém regulovaného parkovania a rezidentských kariet. Som presvedčený, že regulácia môže priniesť viac poriadku do dnešného chaotického systému parkovania, ale sama osebe problém nevyrieši.

Potrebujeme kombinovať reguláciu, budovanie nových parkovacích kapacít a lepšie využívanie existujúceho priestoru.

Zároveň by mal byť systém nastavený tak, aby motivoval ľudí k prihláseniu trvalého pobytu v Košiciach. Trvalý pobyt totiž nie je iba administratívny údaj. Od počtu ľudí s trvalým pobytom sa odvíjajú aj príjmy mesta, ktoré potom môžeme investovať späť do ulíc, dopravy, zelene a verejného priestoru.

Som presvedčený, že výnosy z regulovaného parkovania by mali zostať čo najviac v území, v ktorom vznikli, a mali by sa vracať späť do starostlivosti o komunikácie, parkovanie a verejný priestor.

Potrebujeme parkovacie domy

Nie každé auto musí stáť priamo pred bytovým domom.

Chcem podporovať vznik parkovacích domov a ďalších kapacitných riešení, ktoré umožnia sústrediť autá na vhodné miesta a uvoľniť verejný priestor medzi bytovými domami.

Nechcem však, aby každý nový parkovací projekt znamenal ďalšiu likvidáciu zelene. Nové kapacity musíme hľadať predovšetkým tam, kde dokážu vyriešiť viac problémov naraz a zároveň uvoľniť priestor pre ľudí.

Terasa patrí ľuďom

Parkovanie dnes ovplyvňuje aj spôsob, akým sa po Terase pohybujeme.

Na mnohých miestach musí chodec pri bežnej ceste cez sídlisko opakovane prechádzať cez komunikácie a križovatky. Medzi bytovými domami pritom máme potenciál vytvoriť oveľa bezpečnejší a príjemnejší priestor pre peších.

Chcem preto postupne meniť pomer medzi priestorom pre autá a priestorom pre ľudí.

Nie každá ulica musí byť primárne dopravnou tepnou. Nie každý priestor medzi bytovými domami musí slúžiť ako parkovisko.

Chcem Terasu, po ktorej sa dá bezpečne prejsť pešo, kde sa môžu hrať deti, kde môžeme vysadiť stromy a kde sa ľudia môžu zastaviť.

Auto z nášho mesta nezmizne. Ani nemá. Ale nemusí zaberať všetok priestor.

Menej chaosu, viac priestoru

Mojím cieľom preto nie je viesť vojnu proti autám. Mojím cieľom je vytvoriť systém, v ktorom bude jasné:

• kde sa má parkovať,
• kde je potrebné vytvoriť nové parkovacie kapacity,
• ktoré priestory majú zostať zelené,
• kde má dostať prednosť peší,
• a kam sa majú postupne presunúť autá, ktoré dnes zaberajú verejný priestor.

Autá patria pod strechu. Ulice a priestor medzi domami vráťme ľuďom.

TICHŠIA TERASA

Mesto nikdy nebude úplne tiché. Žijeme v Košiciach, nie na samote. Doprava, služby, podujatia či život na uliciach k mestu prirodzene patria. To však neznamená, že sa musíme zmieriť s hlukom, ktorému sa dá predísť.

Hluk pritom nie je iba otázkou komfortu. Dlhodobá nadmerná expozícia hluku môže narúšať spánok, zvyšovať stres a podľa WHO súvisí aj s vyšším rizikom niektorých kardiovaskulárnych a ďalších zdravotných problémov. Ticho preto nie je luxus. Je súčasťou zdravého prostredia pre život.

Hluk, ktorý môžeme odstrániť

Pri riešení hluku by sme mali začať tam, kde ho vieme jednoducho odstrániť alebo výrazne obmedziť.

Sám som riešil prípad križovatky, kde zvukové zariadenie na semafore vydávalo zvukový signál počas celej noci, hoci jeho fungovanie nebolo správne nastavené. Pre človeka, ktorý býva v bezprostrednej blízkosti križovatky, môže byť takýto zvuk 365 dní v roku významným zásahom do spánku.

Preto chcem, aby sa v Košiciach systematicky vyhodnocovali zdroje hluku a tam, kde to bezpečnostné a technické podmienky umožňujú, sa ich intenzita v nočných hodinách znižovala. Pri zvukových zariadeniach na semaforoch by sme mali využívať najmä časové alebo automatické nastavenie, ktoré zachová ich funkciu pre ľudí so zrakovým znevýhodnením, ale zároveň zbytočne nezaťažuje obyvateľov v nočných hodinách.

Menej hluku z dopravy

Najväčším zdrojom environmentálneho hluku v mestách je často doprava. Aj preto opatrenia, ktoré znižujú automobilovú dopravu, upokojujú premávku alebo zvyšujú podiel MHD, chôdze a cyklistiky, nemajú iba dopravný význam.

Chcem preto pri dopravných projektoch myslieť aj na hluk. Tam, kde je to možné, budeme hľadať riešenia ako upokojenie dopravy, znižovanie rýchlosti, vhodnejšie povrchy komunikácií, lepšiu organizáciu dopravy či výsadbu zelene, ktorá môže byť súčasťou širšieho systému ochrany pred hlukom.

Nechcem však sľubovať, že každý strom alebo zelený pás vyrieši hluk. Opatrenia musia vychádzať z konkrétnej situácie a z meraní.

Terasy áno, ale aj pokoj pre obyvateľov

Košice majú žiť. Letné terasy, reštaurácie a podniky patria k životu mesta a vytvárajú priestor na stretávanie ľudí.

Zároveň však platí, že sloboda jedného človeka končí tam, kde začína právo druhého na pokojné bývanie.

Osobitnú pozornosť preto treba venovať prevádzkam v bezprostrednej blízkosti bytových domov. Aj keď sa samotná terasa zatvorí, hluk môže pokračovať – ľudia sa rozprávajú, presúvajú, čakajú na odvoz alebo sa zhromažďujú pred podnikom.

Preto chcem pri udeľovaní a nastavovaní podmienok pre prevádzky v tesnej blízkosti bytových domov zohľadňovať aj ich vplyv na nočný pokoj. Tam, kde je to odôvodnené charakterom lokality, by mal byť prevádzkový čas letnej terasy kratší, napríklad do 20.00 hod.

Nejde o zákaz života v meste. Ide o hľadanie rovnováhy medzi tým, aby sa ľudia mohli stretávať, a tým, aby sa obyvatelia mohli doma vyspať.

Chcem poznať hlučné miesta v Košiciach

Hluk by sme nemali riešiť iba vtedy, keď sa naň niekto sťažuje.

Chcem preto postupne vytvoriť prehľad problémových lokalít a pri najviac zaťažených miestach využívať merania hluku. Ak vieme, kde je problém najväčší, môžeme hľadať riešenie, ktoré bude zodpovedať konkrétnej situácii.

Mojím cieľom nie je vytvoriť tiché mesto. Chcem vytvoriť mesto, v ktorom vieme rozlíšiť medzi prirodzeným mestským životom a hlukom, ktorému sa dá jednoducho predísť.

Terasa má byť miestom, kde sa dá žiť, stretávať, pracovať aj zabávať. Ale aj miestom, kde sa dá večer zavrieť okno a pokojne spať.